Poloha
Z historického hľadiska zaberá Podpoľanie južnú a juhovýchodnú časť bývalej Zvolenskej stolice okolo povodia Slatiny a stredného Hrona, ktorá na juhu prechádza do Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny, dotýka sa teda severného Hontu a Novohradu.
Fyzicko - geografická charakteristika
Podpoľanie sa rozprestiera na geomorfologických celkoch Veporské vrchy, Poľana,
Zvolenská kotlina, Javorie, Ostrôţky, Krupinská planina a z malej časti aj Pliešovská kotlina.
Najcharakteristickejšie pre toto územie je však neogénne sopečné pohorie Poľana. Je to naše
najvyššie sopečné pohorie (1458 m. n. m.) a zároveň jeden z najväčších vyhasnutých
stratovulkánov v Európe. Krajinu tieţ spestrujú pozostatky lávových prúdov a vzniknutých
parazitických kráterov v podobe skalných brál a vyvýšenín.
Medzi najväčšie vodné toky patrí rieka Slatina, rieka Hučava, ktorá odvádza všetky
toky z krátera, pretína prstenec Poľany a nakoniec sa vlieva do Slatiny. Územím taktieţ
preteká taktieţ mnoţstvo potokov. Detvu pretína Detviansky potok, na severných svahoch Poľany je to svojimi meandrami známy Kamenistý potok, ale aj ďalšie potoky ako Dúbravský
a Krivánsky potok.
Tektonickou činnosťou Poľany vznikli aj mnohé minerálne pramene.
Poľana je svojím výnimočným prírodným bohatstvom, prítomnosťou vzácnych druhov
ţivočíchov i rastlín od roku 1981 chránenou krajinnou oblasťou a taktieţ je zapísaná do
biosférickej rezervácie UNESCO (1990). Predmetom chránenia je najmä pôvodná vrcholová
smrečina Zadnej Poľany ale aj poľovná zver, ktorá bola podnetom na vyhlásenie chránenej
poľovníckej oblasti.
Humánno - geografická charakteristika
Územie Podpoľania bolo osídlené uţ počas staršej doby bronzovej (lokalita
Chrapková), hromadné nálezy sa však našli najmä z obdobia luţickej kultúry, v lokalite
Kaľamárka z mladšej doby bronzovej (1250 – 700 p. n. l.). Významné je osídlenie
kopaničiarskou kolonizáciou (16.st.), ktorá vychádzala z uţ existujúcich sústredených sídiel,
a preto mala sekundárny charakter .
V súčasnosti tvorí okres Detva 15 obcí: Detva, Detvianska Huta, Dúbravy, Horný
Tisovník, Hriňová, Klokoč, Korytárky, Kriváň, Látky, Podkriváň, Slatinské Lazy, Stará Huta,
Stoţok, Vígľaš a Vígľašská Huta – Kalinka s počtom 32 600 obyvateľov (k 31. 12. 2009)
a rozlohou 449,2 km². Najstaršou obcou v okrese je Vígľaš (1393), najmladšou Korytárky
(1993) najväčšiu rozlohu katastra má obec Hriňová. Samotné mesto Detva má 14 788
obyvateľov, čím sa zaraďuje medzi stredne veľké mestá.
Charakter mesta
ale aj celého regiónu výrazne ovplyvnila výstavba Podpolianskych strojární v druhej polovici
20. storočia. Pre obyvateľstvo, ktoré sa predtým ţivilo prevaţne poľnohospodárstvom, sa stal
hlavným zamestnávateľom priemysel, ktorý je súčasťou sekundárneho sektora a dodnes je
profilovým odvetvím, v ktorom je zamestnaný najväčší počet obyvateľov okresu. Okolitá
príroda bohatá na lesy poskytovala uţ oddávna moţnosť uplatnenia pre lesné hospodárstvo
a spracovávanie dreva.
